Thursday 2 May 2013

శ్వేత ABCDEFG:)

"Kottha Beggar not knowing Sun and Moon" annattuu...blog modalu pettina daggara nunchi...and ninna night nunchi naadi same to same situation... Sare motthaniki na na tantaalu padi blog aithe modalapettesanu... baane undi.. oka rendu postlu vesesa inka bagundi... vesina postlaki oka moodu commentlu kuda vacchesai.. idhi inkaa super ehey...:) Party pettaka publicity kosam politicians chese so called.... Paada yatralu Odarpu Yaatrala... types lo  naa Facebook  lo blog link paste chesesi Publicity kooda icchesukunna "Naa blog follow avvandahoooo" ... ani...( ippati daaka naa blog ni follow aina vallu okkaru kuda leru kada... and nannu follow  chesedi oke okka maa Prudhvi akka..manalo mana mata tanu eppati nuncho blogs iragadeesesthundi Found in Folsom ani )
so.. publicity kuda aipothundi... mari ippudu next enti cheyyadam ani aalochisthe.. appudu anipinchindi.. osi picchi mokhama blog start cheyyagane kaadu dantlo appudappudu postlu kooda vesi tagaladaali ani....

Sare next em raddam? ani i thinked whatto whatt ? ani :) appudu flash ayyindi Facebook lo naako friend request.. evara ani choosthe... evaro Swetha Reddy ani undi... profile click chesa photo ey mathram artham kaledu...mutual friends lo matram naa school friend Sirisha undi....evara ani chala sepu think chesa...appudu malli anipinchindi monnane kada neeku accident ayyindi so antha aalochinchaku malli leggu noppesthundi ani..:) anduke naa legguki ekkuva strain ivvakunda.. sarele edo okati... accept aithe cheddam le! ani accept chesa ( ante kottha ga party start chesina vadu kothaga blog open chesina nenu ippudu choosede public promotions kosame kada ;-) ) ala request accept chesano ledo ila tak mani message vacchindi..." Hi this is Swetha ur 7th class friend later left to Nalgonda" ani.... appudu na brain paadarasam la panichesindi... Swetha.. swetha....???hmm...oke okka friend undedi... naa bench mate.. very shy..smiling face.... naa allari chestalaki eppudu bali authoo... yeah... ABCDEFG Swetha.....:) ( tana inti peru ABC andi anduke nenu ala nick name tho pilichedanni :))

Wow! 20 years.... T.W.E.N.T.Y...Looongggggggggggggggggggggg years taruvatha suddenga ila contact loki vacchindi... super....bumper... bombastic smile:):) vacchindi naa face lo.(aa time lo Mark Zuckerberg ...kanuka naa mundu untey Oka prathyeka rashtram icchesi CM chesesedanni ;-) ee facebook valla eppudo vidipoina chaala mandi naa friends daggarayyaru.. Thanks Mark Bhai! :) neeku chakkadanala pilla vasthundi :))


20 years taruvatha antey  inko 1 year...rojuko 2 ghantala choppuna maatladina taragani maatlu...Techology punyama ani mobile numberlu exchange aipoyayi message lo chatting lu shuru ayyindi.. tanu naa pics choosi chaala shock aipoyindi... enduku antara... School lo unnappudu " Kuch kuch hota hai " movie lo 1st half lo Kajol la undedanni... ippudu  20 years taruvatha..after interval 2nd half lo Kajol la maaripoyanu kabbati :) Adaithe peddaga maaraledu ade cute eyes and sweet smile :) tanu US lo undatam moolaana tanu call chesina ikkada nenu phone answer cheyyalekapoyanu.... (intlo andaru padukuni unnaru dint want to disturb them :) endukante inni years taruvatha phone kada koncham sound ekkuva untundi.. phone ring ki and maa voice laki kooda :-P)

 So.. ee excitement ni repati daka stop cheddam anukunam.. koncham kastamaina pane aina thappaledu :( and adento coincidentally tana Birthday anta ivvala... message lo wishes cheppi inka nenu sleep loki jaarukunna repu poddunne maatladudaamani..

Morning 6.30.. edho alarm kottinattuga lechanu... identi abba?? manam intha poddunne lechasam... last 10 years lo ee time ki daridappullo kooda levaledu kada! ani anukunna...(may be naa sub consious mind backdrop lo idhe tiruguthu unnattu undi) sare lechi adi phone chestha andi kada maatladudam ani waiting start ayyindi..  8 am ayyindi.... inka tana phone raaledu.... sare ee madhya unna time lo anipinchindi elago birthday andi.. edaina gift iddamani ante ippatiki ippudu US ki emi pampalenu... so.. Swetha ki birthday gift la blog lo tana kosam oka post raddamani...( he he... virtual gift annamaata :))

so... ala start ayyindi ee post.....So.. Swethu this post is dedicated to you :) Puttina roju shubhakankshalu  chinnari snehama:)




Time 8.30 am.... inka phone raaledu... ento... eppudaithe wait chesthamo appude ee phone mogi chaavadu...

Ee.... P.H.O.N.E................................... E.P.P.U.D.U ...........R.I.N.G ..............Authundooooo..........


9 am: Phone ring ayyindi... as expected digital dolby effect lo palakarimpuls start ayyayi.. inni years nunchi unna mucchatlu anni brief ga cheppesukunnam...adento inni years taruvata matladuthunam ane feeling ee raledu.. monnane schooling complete chesinattu anipinchindi ma iddariki. School days memories anni malli nemaru vesukunnam... entho haayiga anipinchindi.... baalyam antene madhura smruthulu kada :) maa ee sneham inka eppatiki ilaage undaali untundi... anduke antaanu.. Chinnari Snehama Zindabad !

Wednesday 1 May 2013

Excuse me ! మీ బిజీ లైఫ్ లో టైం ఉందా ...!

అలారం మోతలు .. సెల్ ఫోన్ రింగులు ...న్యూస్ పేపర్  రప రపల తో మన రోజు తెల్లారుతుంది .
హడావిడి గా ఇంత ఇడ్లి నో లేక ఒక కప్పెడు కార్న్ ఫ్లేక్స్ ఓ కడుపులో పారేసి ఆఫీసుకు బయలుదేరుతాం.
ఇక ఆఫీసు కు వచ్చాక షరా మామూలే .. వర్క్ ప్రెషర్ ల తో పాటు ఆడ్ఎడ్ అడ్వాన్టేజ్ గా మేనేజర్ ల ప్రెషర్ అండ్ మన దరిద్రం పడిశం ల పట్టుకుంటే మన కలీగ్స్ ల రూపం లో అపుడపుడు కొన్ని రుస రుసలు ...కొన్ని సార్లు హ్యపినేస్సులు .

ఈ లోపు ఆ లంచ్ టైం ఎలాగో రానే వస్తుంది. ఎప్పుడో మనం చెఉకున్న పాపానికి తెల్ల దొరలూ మన దేశాన్ని వదిలి వెళ్ళినా... మనం మాత్రం వాళ్ళని వదల నందున...వాళ్ళకే  పని చేస్తున్నందున
 ( I mean ..so called MNC's ) మనం సీట్ లో నుండి లేచే నిమిషం నుంచి .. తిండి తిని వచ్చి మల్లి సీట్ లో కూర్చునే వరకు ప్రతి మినెట్టు కౌంట్ అవుతుంది .అందు వల్ల మనం స్టాప్ వాచ్ పెట్టుకుని తిన్నట్టు టపి టపీ మని తినేసి రాక తప్పదు . ఈ మధ్యలో అమ్మ దగ్గరి నుంచో . ఇంటి దగ్గర నుంచో , ఫ్రెండ్ దగ్గరి నుంచో ఫోన్ వచ్చినా... మనం చాల బిజీ. ఏదో నామ్ కే వాస్తే అన్నట్టు ఒక నిమిషం మాట్లాడి పెట్టేస్తాం ( ఔను మరి మనం బ్రతికేదే ఆఫీసు కి రావడానికి అన్నట్టు మన తొక్కలో మైండ్ సెట్ ఉంటుంది )సాయంత్రం ఇంటికి వెళ్ళాక మాట్లాడుదాం అనుకుని .ఆఫీసు అయిపోతుంది . ఇంటికి వెళ్తాం...మల్లి అదే ట్రాఫిక్  గోల మధ్యలో.( ఈ హైదరాబాదు లో కోటి నుంచి నాంపల్లి వరకు వెళ్ళే లోపు మనం పక్కన ఊరు లకి ఈజీ గా రెండు సార్లు వెళ్లి రావొచ్చు ).



బ్రతుకు జీవుడా ! అనుకుంటూ ... ఏదో ఇంట్లో పడ్డాకా ... టీవీ లో ఆ ప్రోగ్రాం ఈ ప్రోగ్రాం అని చానల్స్ మార్చే లోపే గడియారం తొమ్మిది గంటలు కొడుతుంది.అమ్మో ... మల్లీ రేపు పొద్దున్నే ఆఫీసు కి వెళ్ళాలి అనుకుంటూ.... ఇంత తినేసి, గుడ్ నైట్ లు చెప్పేసుకుని బజ్జుంటాం!
ఈ రోజుల్లో ప్రతి ఇంట్లో ఇంతకి మించి డిఫరెంట్ గా సీన్ ఉండనే ఉండదు.. ఉంటె గింటే.. ఏదో అటు ఇటు చిన్న మార్పులతో తప్ప. ఇంకా మన జీవితం కాలం మొగలి రేకులు సీరియల్ లాగా ఇదే సీన్ లు నడుస్తూ ఉంటాయ్.
 
మన కోసం మనలని ప్రేమించే వాళ్ళ కోసం కొద్దిగా టైం కూడా స్పెండ్ చేయలేని దౌర్భాగ్యపు స్థితి లో ఉన్నామా మనం ?? ( లేదు అని అనే వాళ్ళకి మాత్రం దండేసి దండం పెట్టి గిన్నిస్ రికార్డ్స్ లో ఎక్కించెయ్యొచు.:-P ) రోజులు గడుస్తున్న కొద్ది మనం ఏం కోల్పోతున్నామో కూడా తెలియని అగ్యానం లో ఉన్నామేమో అనిపిస్తుంది .
మనుషులు ఎక్కువ అయ్యారు కానీ... మమతలు,రిలేషన్స్,ఎమోషన్స్ ,అన్ని .. ఇవన్ని ....రోజు రోజుకి తక్కువ అయిపోతున్నాయి. అందరి చేతులకి వాచీలు ఉన్నాయ్.. కానీ దాంట్లోని టైం మే ఎవరికీ ఉండటం లేదు!



ఇవ్వాళ పొద్దున్న మంచిగా ఉన్న వాళ్ళు రేపు ఉంటారో లేదో కూడా గ్యారెంటి ఇవ్వలేని బ్రతుకులు అయ్యిపోయినై ! ఇంత గ్యారెంటి ఇవ్వలేని జీవితాలకి ఇంతటి ఉరుకులు పరుగులు అవసరమా ?? మనం ఇంత బిజీ గా ఉంటే.... మనం కోసం ఎంతో ప్రేమగా ఎదురు చూసే హృదయాలకి , మనం కోసం ఆలోచించే మనసులకి టైం ఎవరు ఇస్తారు ???

కాలు విరిగి బ్లాగ్ లో పడ్డానే ... !! ;)

సభకు నమస్కారం :) మొత్తానికి ఇన్నాలకి అండ్ ఇన్ని రోజులకి నేను కూడా ఒక బ్లాగ్ మొదలు పెట్టాలి అనే కోరిక ఇలా పూర్తి అయ్యింది.అది కూడా చాల కామెడీ గా.... ట్రాజెడి లో ఉన్నప్పుడు ఇలా ఎంట్రీ జరిగిపోయింది . బ్లాగింగు  ప్రపంచకం లోకి విరిగిన లెగ్ ఏసుకుని ...స్టేప్పింగ్ చేసేసిన ఘనత ఫస్టు అండ్ చివరి లాస్టు నాకే దక్కుతుంది సుమీ :). జనరల్ గా" రొట్టె విరిగి నేతిలో పడినట్టు " అంటారు ... కాని నాకు కాలు విరిగి బ్లాగ్ లో పడ్డట్టు అయ్యింది .


 ఒక నెల రోజులు బెడ్ రెస్ట్ దొరికే సరికి ఒక్క సారిగా నాలో ఉన్న ఈ బ్లాగింగు పిచ్చి పీక్స్ కి వెళ్ళిపోయి మొత్తానికి ఈ బ్లాగ్ మొదలెట్టాను..!

P .S : నేనేదో పిచ్చి పీక్స్ లో రాస్తున్నాను కాబట్టి చదివిన వాళ్ళకి కూడా అలాగే ఉంటుందని మాత్రం అనుకోవద్దని మనవి చేస్కుంటున్నాను :-P

సరే ఇక ఎలాగో రాయడం మొదలెట్టాను కాబట్టి ఫస్ట్ ఫస్ట్న ఏటి రాద్దాం అనుకుంటుంటే అప్పుడు అనిపించింది... కూసంత నా గురించి ఇంట్రడక్షన్ లు ఇచ్చేసుకుందాం అని... సో...కథ ఇలా మొదలు అయ్యింది.....

అనగనగ ఒక నేను..చిన్నప్పటి నుంచి నాకో ఎదవ ఫీలింగ్ ఉండేది..నేను అసలు కత్తి..కతర్నాక్..చాకు..! పెద్దగ అయ్యాక ఓ తెగ చింపేస్తాను, ఫుల్ ఫేమస్ పర్సనాలిటీ అయ్యిపోయే లచ్చనాలు నాలో చాల ఉన్నాయ్ అని. అందుకే కామోసు మా అమ్మ.. మనకు ఉన్న అరవై నాలుగు  కళలో ఓ పది కళలో నన్ను ఎన్కరేజింగ్ చేసేసింది . నేను కూడా బానే నేర్చుకున్నాను అనుకోండి... కానీ దేన్ట్లోను ఎక్కువ దూరం ట్రావెలింగు సేయలేక పోయాను. అదేదో ఇంగ్లిపీసు సామెత ఉంది కదా " జాక్ అఫ్ అల్ ట్రేడ్స్ మాస్టర్ అఫ్ నన్" అని..అది ఎగ్జాట్లీ  మనకు సరిపోతుంది.... కాదేస్స్.. నా కోసమే క్రియేట్ చేసారు .

డాన్సు, స్పోర్ట్స్, ఆర్ట్స్... ఇలా దేన్నీ వొదిలి పెట్టలేదు . ముద్దుగా పదహారు అణా ఆడపిల్ల లా ఉండాలి అని కూచిపూడి డాన్సు స్కూల్ లో చేరిపిస్తే మనం ఏమో నో "తత్తై తః దిత్తై తాహా " అని ..చిరు సినిమాలు చూసి ఏకలవ్య శిష్యురాలిని అయిపోయి" గ్యాంగ్ గ్యాంగ్ బజావో బ్యాంగ్ బ్యాంగ్ " అంటూ టీవి ముందు స్టెప్పులు వేసే దాన్ని. So , శోభ నాయుడు అంతటి డాన్సర్ ని అవుతాను అని మా పెద్దోళ్ళు అనుకుంటే నేను మాత్రం మా స్కూల్ లో ఒమేగా స్టార్ ని అయిపోయా. సరే కనీసం ఒక బాడ్మింటన్ ఓ చేస్సో నేర్చుకున్నందుకు ఒక జ్వాల గుట్టా నో ఒక కోనేరు హంపి నో అవ్వాల్సిన దాన్ని లోకల్ ప్లేయర్ దగ్గరే ఆగిపొయా....




సో ఇక లాభం లేదు అనుకుని .." లైట్  తీస్కో భయ్యా లైట్ తీస్కో" అని ప్రభాస్ ఎలాగో చెప్పాడు కదా అని లైట్  తీసేసుకున్న. కానీ... ఎక్కడో ఒక సైడ్ అఫ్ హార్ట్ లో ( మోస్ట్లీ left సైడ్ ఎ అనుకుంటా..:-D ) ఏదో చిన్న ఫీలింగ్.. నాకోసం నేను ఏది చేసుకోలేక పోయానే అని..

మొత్తానికి నేను కూడా అందరి లాగానే అదంతా మర్చిపోయి ఈ బిజీ బిజీ లైఫ్ పెట్టె రన్నింగ్ రేస్ లో ఒక్కోసారి గమ్యాన్ని చేరుకుంటూ అప్పుడప్పుడు దారి తప్పిపోతు బ్రతుకు బండిని నడిపించా... అప్రైసల్స్ కోసం ఆరాటం, హైక్ ల కోసం పోరాటం చేస్తూ... మధ్య మధ్య లో ఒక ఆఫీసు నుంచి ఇంకో ఆఫీసు కి మారుతుండటం వాళ్ళ రక రకాల స్పీసీస్.. ఓహ్ ... సారీ ...పీపుల్స్ మధ్యలో వర్క్ చేసే మహాభాగ్యం కలిగింది.

జీవితం లో జరిగిన సంఘటనలు చాల నేర్పించాయి. కానీ... ఇప్పటికి నాకు నా మనసుకు ఎప్పుడు కుంగ్ ఫూ జరుగుతూ ఉంటుంది. నిన్ను నువ్వు తెలుసుకున్నావా? అని. అందుకే దానికి ఫుల్ స్టాప్ పెట్టేద్దాం అనుకున్న. అప్పుడు నాకు అనిపించినది ఒకే ఒక్కటి బ్లాగ్ స్టార్ట్ చేయాలి.. ఎస్స్ ... నాలో ఉన్న క్రియేటివ్ బుర్ర కి పదను పెట్టాలి ... నా ఊహలు.. నా ఆలోచనలు ..నాఇన్స్పిరేషన్స్..క్రియేటివిటీ అన్నీ... మల్లి రిఫ్రెష్ చేయాలి. నేను ఎనేర్జైస్ అవ్వాలి .

ఎంతైనా మా అమ్మ కూతురిని కదా .. ఒక సాహితి తృష్ణ ఉన్న తల్లి కి కూతురిని అయినందుకు కొద్దో గొప్పో నాలో కూడా ఎక్కడో చుట్కు పుట్కు కళాపోషణ దాగి ఉంది .. దానిని ఇప్పుడు ఎక్స్ ప్లోర్ చేస్తున్నా:)

"మనిషి అన్నాక కాసంత కళాపోషణ ఉండాలా " అని మన రావు గోపాల రావు తాత ఎప్పుడో అన్నారు కాదేటి ! :)





 So............... Here i come into the Blogging world in the search of real me :)